Vranov siahal po obrovskej senzácii
Vranov siahal po obrovskej senzácii, na lopate mal bratislavský Slovan
Pohárový futbalový sviatok si užívalo celé mesto, rozhodli až penalty.
Súčasný model Slovnaft Cupu je pre účastníkov regionálnych súťaží mimoriadne atraktívny. Väčšine z nich dopraje domácu konfrontáciu s tímom z dvoch najvyšších súťaží.
A tak sa stalo, že do Vranova nad Topľou v utorok zavítal najslávnejší a historicky najúspešnejší slovenský futbalový klub, ŠK Slovan Bratislava. Rozhodne to pritom nebola žiadna povinná jazda favorita.
Do nedele zamestnávali myseľ Vranovčanov predovšetkým treťoligové merania síl, ale hneď po dueli s prešovskom juniorkou prehodili „výhybku“ a všetku svoju koncentráciu upriamili na stretnutie so Slovanom Bratislava, v slovenských pomeroch gigantom najväčších rozmerov.
Samotné prípravy na tento duel začali samozrejme o niečo skôr. Prakticky hneď po žrebe.
„Príďte radšej v predstihu, aby ste sa vyhli prípadným problémom s parkovaním. Očakávame návštevu dva až dva a pol tisíc divákov,“ zneli pokyny, ktoré sme od domáceho klubu dostali deň pred zápasom. Snažili sme sa nimi riadiť. Oplatilo sa.
Časť prvá – pred zápasom
K veľkému zápasu patria aj jeho typické sprievodné javy. Na vranovské pomery dozaista rušná križovatka pred štadiónom riadená policajtmi a húfy divákov na tribúnach už polhodinu pred začiatkom stretnutia signalizovali, že tu nepôjde o tuctovú záležitosť.
Rozcvička Slovana má hlavu aj pätu, ale domáci sa snažia v ničom nezaostávať.
Posledné minúty pred sedemnástou hodinou sa už v radoch priaznivcov nesú okrem čakania v bufetových radoch najmä v očakávaní nástupu oboch mužstiev na hraciu plochu. Čoskoro sa dočkajú.
Vranov nastupuje v čisto bielej kombinácii, Slovan v kombinácii čiernej a typickej belasej.
Presne o 17.00 hod. uplatní hosťujúci Oršula výklad nového pravidla, keď zo stredového kruhu rozohrá sám a jeden z najvýraznejších míľnikov v stopätnásťročnej knihe vranovského futbalu sa môže začať.
Časť druhá – zápas
Slovan začína očakávaným väčším držaním lopty, pri jej zisku domácimi hráčmi sa ozýval potlesk tribún.
Prvý strela do priestoru brány ide v 12. min z kopačky hosťujúceho Scotta z priameho kopu, Makó v domácej bráne jeho pokus s prehľadom kryje. Potom prichádza na rad vyrovnaná pasáž, s piatimi rohovými kopmi Vranova a streleckými pokusmi Abaturova a Mateja. V 25. min hlavný rozhodca Weiss nariaďuje prvú pauzu na občerstvenie. Prvýkrát rozvlní sieť stopér Slovana Laczkó v 38. min, ale gól pre ofsajd neplatí.
V závere prvého dejstva majú opäť územnú prevahu hostia, ale do kabín schádzajú oba tímy za bezgólového stavu. Slovan s týmto stavom rozhodne spokojný nie je, preto do druhého polčasu vyrukuje hneď s dvojnásobným striedaním, do hry prichádzajú Lásik a Kubík. Pre oko diváka je hra po zmene strán príťažlivejšia, vzruchu pribúda v oboch šestnástkach. Po hodine hry prichádza najlepšia dovtedajšia pasáž Vranova, domáci podniknú nebezpečné brejky a razom sa im dostáva výraznej podpory z hľadiska. Pred druhou povinnou prestávkou na doplnenie pitného režimu vyťahuje Slovan silný útočný tromf v podobe maďarského reprezentanta so slovenskými koreňmi Priskina. Najhektickejšou minútou je nakoniec v poradí 80., v ktorej najprv tutovku nevyužije domáca dvojica Kotľár – Dobranský, hneď z protiútoku neuspeje sám pred Makóm Priskin a po nakopnutej lopte na opačnú stranu sa ponúknutej príležitostí nezhostí dobre ani Vožný. Očakávaný nápor favorita neprichádza ani v závere a tak zápas dospeje až do prekvapujúceho penaltového rozstrelu.
Aj ten je dramatický až do úplného záveru, z postupu do ďalších bojov sa napokon predsa len raduje Slovan.
Penaltový rozstrel: Priskin dal, Paluba nedal, Sekulič nedal, Dobranský dal, Cleber dal, Starosta nedal, Lásik nedal, Kotľár dal, Savičevič dal, Abaturov nedal.
Časť tretia – po zápase
Treťoligista bol napokon blízko k obrovskému prekvapeniu. „Som veľmi hrdý na svojich hráčov. Len dva dni po ligovom zápase duel proti Slovanu odjazdili a uhrali v ňom veľmi cennú remízu. Neúspešný penaltový rozstrel ma mrzí, ale hráčom nemám čo vytknúť,“ žiaril po zápase spokojnosťou vranovský kormidelník Bartolomej Petro. Brankár domáceho tímu Erik Makó nebol na všeobecné prekvapenie v zápase pod veľkou permanenciou súperových striel a šancí. „Od prvého momentu, keď sme sa dozvedeli, že budeme hrať proti Slovanu, sme sa na tento zápas veľmi tešili. V kabíne vypukla veľká eufória, ktorú sme pretavili aj na ihrisko.“ Gólman Vranova mohol byť hrdinom penaltového rozstrelu, zneškodnil v ňom dva pokusy slovanistov, ale k víťazstvu to napokon neviedlo. „Snažil som sa do poslednej chvíle zostať stáť a zakaždým som si intuitívne vybral jednu stranu.“ Členovia táboru Slovana Bratislava sa bezprostredne po zápase zhodli predovšetkým na jednom. Bola to hanba. „Stále opakujeme tie isté chyby. Penaltový rozstrel je vždy najmä o šťastí, tentoraz sa priklonilo na našu stranu. Takýmto spôsobom nemôžeme pokračovať, z našej strany to bol veľmi zlý výkon,“ priznal bez okolkov kapitán hostí Boris Sekulič. Servítku pred ústa si nebral ani tréner aktuálne druhého celku Fortuna ligy. „Spokojní môžeme byť len s postupom. To je veľmi smutné konštatovanie. Z našej strany nie je veľmi čo hodnotiť, viaceré individuálne výkony boli doslova katastrofálne. Výsledok je adekvátny tomu, čo sa dialo na ihrisku,“ priznal Vladimír Koník.
autor: Daniel Dedina, korzar.sk a ta3.com
